Historia Jawy
KONIEC VOJENSKÉ VÝROBY
Z bývalého zájezdního hostince Na zelenej líške (v ktorom v čase, keď ho Ing. Janeček kupoval boli obuvnícke dielne firmy Sachs) a na priľahlých pozemkoch vybudoval Ing. Janeček v priebehu dvadsiatych rokov minulého storočia na svoju dobu moderné zbrojovku. Doba úspechov však netrvala večne a v druhej polovici dvadsiatych rokov dochádza k útlmu vojenského výrobného programu av roku 1927 vojenská správa zákazky ukončila a Zbrojovka ing F. Janeček hľadala iný výrobný program.
Po dobe hľadania, ktorým smerom sa vydať, do úvahy prichádzali guličkové ložiská, počítacie stroje, šijacie a písacie stroje, tj jemná a presná práca, na ktorú boli zamestnanci zbrojovky zvyknutí, všetko smerovalo k výrobe šijacích strojov. V tejto dobe tiež vznikajú prvé úvahy o vybudovanie veľkej továrne v Týnci nad Sázavou, kde by sa tieto stroje.
Zrodil sa JAWA
Nakoniec zvíťazil artikel úplne iný - bolo rozhodnuté zahájiť výrobu motocyklov. V tej dobe v Československu montovalo motocykle veľa výrobcov, niektoré pramene hovoria o čísle dvadsaťjeden. Na začiatku histórie stála firma Laurin & Klement, kde bol zmontovaný prvý český motocykel už v roku 1899. Aj ďalší výrobcovia, z ktorých Čechie, Itar, Terrot, Orion a predovšetkým Premier a Praga, mali dobrý zvuk. Väčšinou sa ale jednalo o malosériovú až kusovú výrobu, najväčšia firma Praga sa nedostala cez niekoľko sto vyrobených kusov. Na domácom trhu boli československé značky zastúpené minimálne, drvivá väčšina predávaných motocyklov boli značky zahraničné.
Po nedlouhých rokovaniach padla voľba na Schönau u Chemnitz a značku Wanderer. Robustný, odolný jednovalec v modernom trojuholníkovom ráme z lisovaných plechových profilov as pohonom zadného kolesa hnacím hriadeľom.
Kúpa licencie a prevzatie výroby motocykla Wanderer 500 OHV prebehla rýchlo. Mierne PREKONŠTRUOVANÝ motocykel sa pod značkou JAWA objavil na Pražskom autosalóne už 23. októbra 1929. Luxusne poňatý motocykel z radom "detských chorôb" (najzávažnejšie bolo praskanie rámov) spôsobených nielen v Janečková zbrojovke, ale najmä nedostatočne overenú výrobou v materskej firme v Schönau, to ale na trhu nemal vôbec ľahké a po vyrobení 1016 kusov bol stiahnutý z výroby. Cena motocykla s postranným vozíkom sa vtedy blížila cene malého vozidla Aero 500, čo v čase nastupujúcej hospodárskej krízy nemohlo viesť k úspechu. Pre svoju mohutnosť bol tento motocykel označený príznačne - Rumpál.
JAWA
Pražský autosalón 1929Ten, kto navrhol spojiť prvé dve písmená mien Janeček a Wanderer, mal šťastný nápad. Zrodila sa JAWA, jednoduchá, ľahko zapamätateľná, ľahko vysloviteľné aj ľúbivé slovná značka. Pre domácich zákazníkov mala navyše trochu cudzokrajný nádych vďaka značke W, v češtine neobvyklom. JAWA bola spočiatku jednoznačne slovná značka bez grafického stvárnenia.
17. augusta 1929, o pol jedenástej dopoludnia teda mala Zbrojovka Ing. F. Janeček novú ochrannú známku, vedenú na vtedajšom patentným úrade pod číslom 37 525/Praha. Známku zapísali skôr, než bol prvý motocykel predstavený verejnosti, pretože jeho premiéra sa mala odohrať na jesennom Pražskom autosalóne. Ešte pred jeho začatím nechala továreň zapísať svoju ochrannú známku aj u Svetovej organizácie duševného vlastníctva v Ženeve, a to 9. októbra 1929.
Sprvu sa zrejme neuvažovalo o grafickom riešení známky, a ani typ písma nebol ustálený. Svedčí o tom nápis JAWA na nádržou motocykla z prvých rokov výroby, ktorý sa líši od náliatkov JAWA na kryte rozvodu ventilov aj od nápisu JAWA na schránke pod držiakom nosiče batožiny.
Ochranná známka JAWA v ovále tak, ako ju poznáme dnes, prišla na svet o dva roky neskôr, na nádrži tretí, posledný séria motocyklov JAWA OHV. V ovále bol nápis JAWA, v dolnej časti uprostred potom iniciály Františka Janečka, štylizované do tvaru granátu, ktoré sa používali už skôr na zbrojárske výrobky. Od týchto iniciálok sa rozbiehali vľavo aj vpravo po šiestich lúčoch. Táto značka bola zapísaná ako ochranná známka až 31. marca 1936 pod číslom 56772/Praha. Kto je autorom tejto kombinovanej známky sa doposiaľ nepodarilo zistiť.
Zakladateľ
František Janeček (23. 1. 1878 - 4. 6. 1941) sa narodil v rodine technicky založeného sedliaka Josefa Janecka v Kláštore nad dediny. Študoval na ck Vyššej štátnej priemyselnej škole v Prahe a po jej absolvovaní rok na vysokej škole technickej v Berlíne, kde súčasne vykonával prax u firmy Schuckert a spol.
Ako konštruktér u Kolben vo Vysočanoch sa podieľal na konštrukcii generátorov. Firma ho v roku 1901 vyslala do Holandska, aby v Maarssen u Utrechte postavil továreň na dynamoelektrické stroja. Tu študoval na vysokej škole polytechnickej v Delfte. Počas svojho pobytu začal aj kariéru úspešného vynálezca, keď svoje patenty výhodne predal v Holandsku av Anglicku.
V roku 1904 sa vrátil do Prahy a vydal sa na dráhu súkromného podnikateľa. Peniaze z patentu na oblúkovú lampu predaného do Nemecka použil na dvojročnú študijnú cestu po Anglicku, Belgicku a Nemecku v rokoch 1908 a 1909. Po návrate domov v Prahe otvoril strojné laboratórium, kde až 13 zamestnancov pracovalo na jeho vynálezoch. Chýbal mu však kapitál, aby sa stal podnikateľom vysnívaného formáte. Reklamná prístroj Pneumograf mu k tomu mohol dopomôcť, ale jeho výstavbu v Berlíne, Varšave a Petrohrade znemožnila prvá svetová vojna.
Ing. Janeček musel do armády. Čoskoro bol však preložený z Brixenu do Prahy k firme Breitfeld, Daněk a spol., Kde sa zaoberal vývojom náhrady pneumatík pre nákladné automobily. Súčasne s touto prácou pokračoval vo vývoji odstredivého vrhača min. Základnímf bodom jeho úspechu sa ale stal odstredivý zapaľovač k mínam, ktorý sa tiež hodil do ručných granátov. V krátkej dobe prihlásil na 60 patentov. Jeho nárazový ručný granát vyhral rakúsko-uhorskou armádou vypísanú súťaž.
Obnovená strojné laboratórium pod názvom Ing. F. Janeček a spol. sa stala subdodávateľom súčiastok pre Breitfeld, Daněk a spol. a Zbrojovka Brno. Voľný kapitál použil na založenie firmy Kohútik a spol. v Mníchove Hradišti. Náplň továrne mala tvoriť výroba náradia a nástrojov, ale povojnová hospodárska kríza znehodnotila vloženej investície aj vzťahy oboch podnikateľov natoľko, že sa po roku a pol rozišli.
Ing. Janeček opäť začal orientovať na zákazky pre armádu. Dodával súčiastky na svoj modernizovaný ručný granát a vrhača granátov, zúčastnil sa na adaptácii rakúskeho ťažkého guľometu Schwarzlose a výsledkom boli mnohomiliónové armádne zákazky. Vrchol rozkvetu firmy, ktorá sa v roku 1922 presťahovala do Prahy-Nuslí, prišiel v polovici 20. rokov, kedy zamestnávala vyše 1 100 pracovníkov. V roku 1927 však vojenská správa zákazky ukončila a Zbrojovka Ing. F. Janeček hľadala iný výrobný program.
V rokoch 1927 a 1928 mal Ing. Janeček v úmysle vyrábať šijacie stroje a pre tieto účely chcel nechať postaviť v Týnci nad Sázavou veľkú továreň. Týnec nad Sázavou sa mal pod jeho vedením stať druhým Zlínom s asi 30 000 obyvateľmi. O rok neskôr sa však rozhodol pre výrobu motocyklov. Kúpil licenciu a prevzal výrobu motocykla Wanderer 500 OHV. Zrodila sa JAWA.
V roku 1931 nechal Ing. Janeček postaviť v Týnci nad Sázavou moderné zlievareň hliníka, šedej liatiny a elektrónu vyrábali. V roku 1933 Ing. Janeček kupuje licenciu na výrobu magnetov av roku 1936 ich vyrába toľko, že takmer ovláda ich domácu spotrebu. Týnecká zlieváreň vyrába široké spektrum oceľoliatiny, zliatin na báze medi, hliníka, niklu, všetkými druhmi mosadze a bronzu.
Svoju výrobu v Týnci nad Sázavou Zbrojovka Ing. František Janeček rozšírila v roku 1937, kedy zakúpila bývalú práčovňu na Brodce. Jej prestavbou položila základ dnešnej podobe firmy.
Rok 1938 priniesol Ing. Janečka ocenenie v podobe čestného doktorátu ČVUT k jeho 60. narodeninám, na jar roku 1939 bol menovaný za člena Správnej komisie hl. m Prahy a tiež predsedom správnej komisie pre Elektrické podniky hl. m Prahy.
Potom prišiel 15. marec 1939, s ktorým sa Ing. František Janeček nikdy nezmieril. Nepochybne z jeho pokynu bolo v najatých stodolách v okolí Prahy, v areáloch jeho závodov v Prahe, Týnci nad Sázavou a Brodce a zrejme aj v Kvasinách ukryté na 8 500 rozpracovaných motocyklov, 706 automobilov a okolo 200 ton ďalšieho materiálu.
"Pracujte, ja odchádzam ... ", Bola vraj posledné slová Ing. Františka Janečka. Zomrel 4. júna 1941 vo svojom pražskom závodu. Ing. František Janeček bol dvakrát ženatý a mal tri deti, synov Františka Karla a Marcela a dcéru Dagmar.
Hodnotiť Ing. Františka Janečka ako človeka či politika alebo hodnotiť jeho vzťah k zamestnancom jeho zbrojovky je veľmi ťažké. Jeho postoje sa odvíjajú na pozadí vtedajšej doby. Komunistická propaganda z neho neskôr urobila zradca, Zbrojovku Ing. František Janeček postihli znárodňovacie dekréty. Z dnešného pohľadu je však úplne zrejmé, že vďaka jeho podnikateľským schopnostiam a aktivitám našli prácu a slušný život tisíce a tisíce ľudí niekoľkých generácií.
Z Týnci nad Sázavou - obce, o ktorej Ottov slovník naučný hovorí: "... farský ves, 30 domov, 345 obyvateľov slovenských (r 1900), ... obzvlášť zaujímavá je tu románska hradná kaplnka, z najvzácnejších pamiatok z počiatku kresťanstva v našej vlasti. Stojí tu asi tisíc rokov. Časom spustla a teraz slúži za kôlňu a chlievik. ", Koniec citácie - vytvoril priemyselné centrum na ďalšie desiatky rokov. Neobmedzil sa iba na zveľaďovaní svojich nehnuteľností, ale finančne podporoval aj všeobecne prospešné aktivity. V roku 1925 prispel na zriadenie telefónnej centrály, v roku 1928 na prestavbu školy, na prevod sekundárnej elektrickej siete a na výstavbu cesty z Týnci nad Sázavou do Chrástu nad Sázavou. Venoval prostriedky aj na nový regulačný plán obce. Ing. František Janeček tu za 10 predvojnových rokov vytvoril taký podnikateľský základ, ktorý prežil ďalších 40 rokov povojnovej správy.
JAWA predvojnová
DRUHÁ LICENCIA - TENTORAZ ÚSPEŠNÁ
Včasné rozpoznanie neúspechu a zastavenie výroby prvého motocykla spôsobilo na jednej strane Zbrojovke Ing. F. Janeček stratu, no na druhej strane overilo schopnosť firmy i jej zamestnancov prejsť na iný výrobný program.
V roku 1932 predstavila zbrojovka motocykel nový - Jawu 175 Villiers. Spojenie s anglickým konštruktérom a pretekárom GW Patchett, ktorý prešiel v Anglicku radom slávnych tovární, sa ukázalo ako šťastné. Malý, jednoduchý motocykel pre dennú potrebu, s lisovaným rámom.
"Ľudový motocykel za ľudovú cenu" alebo "Lepšie stroj za menej peňazí" to boli reklamné slogany, ktoré predávali nové Jawy. V roku 1933, teda krátko po premiére villiersky, prvýkrát prevýšila hodnota vyrobených motocyklov hodnotu vyrobených zbraní, a to hneď niekoľkokrát. Pomer bol 18 miliónov ku 3,5 miliónom korún v prospech motocyklov. Tento motocykel zostal vo výrobe až do roku 1946, pochopiteľne s prerušením výroby v priebehu 2. svetovej vojny, a celkovo sa ich vyrobilo 27 525 kusov!. JAWA sa rozbehla na plný plyn.
NOVÉ MOTOCYKLE VLASTNÉ KONŠTRUKCIA
V polovici 30. rokov doplnila zbrojovka svoju ponuku o motocykle väčších kubatúr. Typ JAWA 350 SV bol prvýkrát uvedený do výroby v roku 1934. JAWA 350 SV bola spoľahlivým motocyklom s dobrými jazdnými vlastnosťami.
Už v roku 1935 sa v rovnakom ráme objavil motor JAWA 350 OHV. Nová JAWA 350 OHV bola pojatá ako luxusnejšia verzia predchádzajúceho typu. Mohutnejšie predná vidlica, viac chrómovanie, väčšie svetlomet so zabudovaným rýchlomerom apod sú len niektoré prvky, ktoré, okrem motora, tento typ od predchádzajúceho odlišujú. Motocyklov s objemom 350 ccm sa v tridsiatych rokoch vyrobilo celkom 4 704 kusov.
PRVÁ dvestopäťdesiatka
V roku 1935, to už továreň ponúkala stopětasedmdesátku, dve tristopäťdesiatka a malý automobil, prišla s novou ponukou - dvojtaktným motocyklom JAWA 250. Konštrukcia motocykla vychádzala z osvedčenej stopětasedmdesátky a postupne sa spolu s ňou stala nosným predvojnovým programom. Dvojtaktný jednoduchý motocykel bol veľmi obľúbený a vyrábal sa s postupnými rekonštrukčnými až do roku 1946. V roku 1939 bol motor významne rekonštruovaný a dostal označenie Duplex. V tejto podobe sa stal východiskovým typom pre povojnové motocykle JAWA novej generácie. Dvěstěpadesátek sa vyrobilo celkom 14 100 kusov.
Objavujú sa ROBOT
Najmladším aj najmenším prírastkom do predvojnovej motocyklovej stajne značky JAWA sa v r 1937 stala JAWA 100 Robot. Prevádzka kolies s pomocnými motorky s objemom do 100 ccm (dnešný mopedy) bol v predvojnovej Európe veľmi obľúbený. Motory Fichtel a Sachs boli zabudované do šasi mnohých výrobcov a výsledkom bolo neforemné motobicykel pripomínajúce bicykel. JAWA 100 Robot, dielo konštruktéra Jozefa Josif, bola však skutočný ľahký malý motocykel spĺňajúce podmienky vtedajších daňových úľav. Robot sa stal skutočne ľudovým dopravným prostriedkom av posledných troch predvojnových rokoch sa ho vyrobilo 12 000 kusov.
JAWA na štyroch kolesách
V snahe ešte viac rozšíriť ponuku, rozhodol sa Ing. Janeček v roku 1933 pre výrobu ľudových vozidiel. Po svojich rozsiahlych skúsenostiach s licenčnou výrobou motocyklov bol tentokrát zvolený osvedčený výrobok - DKW Meisterklasse. DKW sa v zbrojovke stalo Jawou 700, ale postihol ju osud Wanderer. Dôvodom bolo presýteniu trhu malými automobilmi. Jawy 700 sa v rokoch 1933 a 1934 vyrobilo 1 002 kusov.
Nádejné začiatky automobilu vlastnej konštrukcie, Jawy Minor, ktorý začala JAWA vyrábať v roku 1937, ukončila 2. svetová vojna. Karoséria sa vyrábali v Kvasinách, po dráhe boli prevážané do Týnca nad Sázavou a automobily boli kompletizované v novom závode firmy v Brodce.
Po skončení 2. svetovej vojny boli už v júli 1945 v Brodce nad Sázavou v predaji motocykle aj automobily. Stalo sa tak preto, že motocykle aj automobily boli montované z dielov utajených a poschovávaných pred Nemcami. Nepochybne z pokynu Ing. F. Janečka bolo v najatých stodolách v okolí Prahy, v areáloch jeho závodov v Prahe, Týnci nad Sázavou a Brodce a zrejme aj v Kvasinách ukryté na 8 500 rozpracovaných motocyklov, 706 automobilov a okolo 200 ton ďalšieho materiálu. Celkovo bolo automobilov JAWA Minor I vyrobených 2 700 kusov (vrátane tých, ktoré boli zmontované v rokoch 1941 a 1945).
Na sklonku roku 1945 bol v Jawe postavený nový automobil, JAWA Minor II. Do sériovej výroby sa dostal pod rovnakým názvom v januári roku 1947, ale jeho výroba bola vzápätí z Jawy prevedená do Aera, kde dostal názov Aero Minor.
Zvláštnou kapitolou boli športové pretekárske automobily JAWA. Už v roku 1934 karosoval tieto automobily významný švajčiarsky karosár Paul Jara, preslávený najmä svojimi aerodynamickými karosériami. Ním karosované automobily štartovali v roku 1934 na druhom ročníku závodu "1000 míľ československých" a doslova vzbudili senzáciu. Nielen svojím vzhľadom, ale aj výkonom. Do obrátky v Bratislave išiel voz s posádkou A. Vitvar so spolujazdcom Pank priemernou rýchlosťou 84 km / hod., Čo bolo viac, než dosiahol víťaz závodu v predchádzajúcom roku. Ak si uvedomíme, že závod sa na vtedajších cestách a za plnej prevádzky, klobúk dole. Senzácia však bola naplnená len čiastočne. Prvá posádka Jawy do cieľa pre poruchu nedošla (vozne boli surové, pred pretekmi v podstate neodzkoušené), ale posádka Kaiser, Kromberger skončila vo svojej triede na druhom mieste s priemerom 71,4 km / hod.
V roku 1935, v treťom ročníku závodu "1000 míľ československých", už posádka Kaiser, Kromberger v triede do 750 ccm zvíťazila, a to v rekordnom čase.
Závodné autá JAWA sa úspešne zúčastňovali radu podnikov. Za všetky menujme prví dve miesta v triede 850 ccm v súťaži Malú dohodou v roku 1937 a 8. miesto posádky A. Vitvar a J. Musil v triede do 750 ccm na Ralley Monte Carlo v roku 1939; ich JAWA Minor bola vyhlásená najpohodlnejším vozidlom rely.
JAWA MOHLA Aj LIETAŤ
V roku 1935 nastúpil do Jawy mladý letecký konštruktér Zdeněk Pilát, ktorý pred tým pracoval u Waltera. Po nástupe pracoval v skúšobni, postavené výhradne pre vývoj leteckého motora. Svoj motor JAWA 1000 neustále vylepšoval a testoval, až sa dostal do situácie, kedy jeho ľahký letecký vzduchom chladený dvojvalec s protiľahlými piestami predstavoval vo svojej dobe špičku medzi európskymi motory svojej triedy. Motor však nikdy nevzlietol. Namiesto toho bol konštruktér Pilát preradený na konštrukčné práce na výrobe nového malého automobilového motora.
Ilegálne VÝVOJ
Okupácia Československa a vojna znamenali koniec výroby motocyklov i automobilov JAWA. Už v apríli 1939 musela JAWA pracovať pre vojenské účely av dielňach sa vyrábali letecké súčiastky a motory pre generátory.
Cez prísny dozor okupačnej správy zamestnanci nielen že všemožne sabotovali vojenskú výrobu, ale aj skupina konštruktérov a robotníkov pripravovala ilegálne nové typy motocyklov pre povojnový rozvoj. Kreslili sa výkresy, zadávala sa výroba, rodil sa celý motocykel v krycej vojenskej farbe.
Ilegálnej práce s rizikom najťažších trestov boli veľmi rozsiahle. JAWA Robot bola prestavaná na objem 125 ccm sa stúpačkami, vznikla štvortaktné dvestopäťdesiatka aj tristopäťdesiatka, ale zlatým klincom bol slávny Pérák.
JAWA po druhej svetovej vojne
JAWA 250/350 - Perak
Po skončení vojny sa vo znárodnenom podniku s novým názvom (postupne Zbrojovka Ing. F. Janeček, np, Zbrojovka Brno, Moto JAWA, np a Preteky 9. mája, np) rozbehla výroba predvojnových typov motocyklov i automobilov z dielov utajených pred Nemcami iz dielov novo vyrobených. Hlavná pozornosť sa ale sústreďovala na prípravu výroby novej dvojtaktné Jawy 250. Tá bola svetu oficiálne predstavená na výstave v Paríži v roku 1946 a stala ihneď sa vzorom konštruktérom v povojnovej Európe, ktorá vtedy predstavovala celý motocyklový svet. Jeho celková koncepcia s oblými tvarmi, s úplne novým uceleným spojením svetlometu s teleskopickou prednou vidlicou, uloženie karburátora pod krytom, motor v bloku s prevodovkou a samočinné vypínanie spojky pomocou vačky spojené s radiacou pákou, to sú len niektoré uplatnená technické zlepšenia. Pérák bol technicky a technologicky tak vyspelý motocykel, že predbehol svoju dobu minimálne o 20 rokov. Záujem o nový motocykel prekonal všetky očakávania, väčší rozmach výroby brzdil problém so zabezpečením materiálu v povojnovej dobe. Pre športovo založených zákazníkov vznikla ešte dvojvalcová JAWA 350.
ŠTVORTAKTNÉ dvojvalca JAWA 500 OHC
Vo vývoji štvortaktných motocyklov šli v Jawe od športu k sérii. Cieľom v športovej činnosti bolo získanie úspechu v uznávanej kráľovnej športu - cestných pretekoch. Prostriedkom k dosiahnutiu vytýčeného cieľa mohol byť len štvordobý stroj, pretože v tom čase neboli ešte dvojtaktné motory výkonovo porovnateľné štvortaktných. Základným typom radu cestných pretekárskych motocyklov JAWA sa stala dvojvalcová JAWA 500 OHC.
Odvodeného cestovného stroje JAWA 500 OHC sa priaznivci štvortaktných motorov dočkali v roku 1952. Odberatelia v tuzemsku iv zahraničí však žiadali čoraz viac dvojdobých motocyklov, ktorých výroba a prevádzka boli hospodárnejšie. Preto stavba cestovných štvortaktných strojov vzápätí skončila. Vyrobilo sa ich necelých 8 000 kusov.
Kývačkou SÚ JAWA - ČZ
Motory JAWA 250 ccm aj 350 ccm boli v prvej polovici päťdesiatych rokov ešte stále pokrokové, ale podvozky už žiadali zlepšenie. A v tejto dobe sa v československom motocyklovom priemysle objavilo veľkorysé riešenie - vytvoriť jednotnú radu motocyklov a pripraviť podmienky pre spoločnú výrobu v Jawe av ČZ a zjednotiť ochrannej známky JAWA a ČZ do novej JAWA-ČZ.
Kladom nové motocyklové koncepcie bolo zavedenie nových podvozkov do výroby. Podľa dlouhozdvihového pérovanie s hydraulickými tlmičmi vpredu aj vzadu dostali nové motocykle prezývku kývačka. Zavedenie výroby kývaček sa prejavilo značným rozšírením exportu do viac ako 120 krajín celého sveta, a to aj do takých krajín, kde splýval pojem motocykla so slovom JAWA. Najúspešnejším typom z celej rady kývaček bola tristopäťdesiatka, ktorá sa len s drobnejšími konštrukčnými úpravami a postupným zvyšovaním výkonu vyrábala ešte plných dvadsať rokov!
Nedostatkom tejto koncepcie bola materiálna stránka. Nedošlo ani k vytvoreniu jedného mohutného motocyklového podniku ani k takým investíciám pre Jawu alebo ČZ, aby moderné motocykle bolo možné vyrábať skutočne veľkosériovo.
Pionieri SO ZNAČKOU JAWA A MOPED JAWETTA
Rozsiahle rozšírenie výroby motocyklov prišlo aj v triede do 50 ccm, v ktorej sa vo svete začala rozvíjať výroba mopedov. Najmenší JAWA však nemala pedále a nebola moped, ale malý motocykel, ktorý dostal názov JAWA Pionier, s prezývkou Peň. Asi podľa svojho sedla. Celý vývoj stroja bol dokončený v Jawe, ale výroba bola pod značkou JAWA odovzdaná na Slovensko, kde sa od roku 1955 montoval v Považskej Bystrici.
V rokoch 1958 až 1962 sa vyrábali päťdesiatky iv Jawe, vo Strašnickom závode a boli to mopedy JAWETTA. Celkom ich bolo zmontované 100 278 kusov.
HONDA PLATÍ Jawe
Najpokrokovejšie konštrukciou, ktorá vznikla vo vývoji Jawy, bola samočinná spojka pre motocykel JAWA Automatic; trecia spojka umožňujúca bezpečný plynulý rozjazd jednoduchým pridaním plynu.
Nová konštrukcia bola predmetom patentov v Československu iv zahraničí. Spojka tejto konštrukcie sa neskôr objavila na ľahkých motocykloch Honda a po chronickom sporu pán S. Honda podpísal s Jawou jednu z najúspešnejších aktívnych licencií povojnového Československa.
Ďalšie licenčné úspech Jawy sa dostavil o niekoľko rokov neskôr. Pri vývoji dvojtaktných motorov pre športové účely vzniklo aj úplne nové riešenie šoupátkového motora. Západonemeckej firma König využívala uvedeného spôsobu najprv pre lodné, a neskôr aj pre pretekárske motocyklové motory. Podobne sa uplatnil tento patent, samozrejme opäť na základe aktívnej licenčnej zmluvy s Jawou, pri motoroch kanadskorakouské firmy Bombardier - Rotax.